- Na stránku boli nahraté lektorské služby na mesiac Marec 2024.
COVID AUTOMAT: informácie o podmienkach verejných slávení |
Rekonštrukcia osvetlenia v našom farskom kostole
V čase, keď sa v kostoloch nemohli sláviť verejné bohoslužby, sme spoločenstvo Cirkvi vytvárali len „virtuálne“ a duchovne sme sa spájali v modlitbách. Aj keď dvere nášho farského chrámu zostali pre veriacich na dva mesiace zatvorené, podarilo sa nám za toto obdobie v kostole po dlhom čase zrealizovať kompletnú rekonštrukciu osvetlenia. Keďže ide o nemalú investíciu i náročnú prácu, prípravy na túto rekonštrukciu trvali dlhší čas. V rámci rekonštrukcie boli vymenené všetky svetelné zdroje i žiarovky. Osvetlenie je teraz oveľa silnejšie, pripomína denné svetlo a zároveň je úspornejšie. Prekvapením pre nás všetkých je zaiste aj vzácny dar – krištáľový luster, ktorý je šperkom a vhodným štýlovým doplnkom neskorobarokového architektonického slohu nášho kostola. Za tento dar patrí naša úprimná vďaka bohuznámemu darcovi. Naše poďakovanie patrí všetkým, ktorí zabezpečili nové svietidlá a tým, ktorí sa podieľali na ich inštalácii a montáži. Ďakujeme tiež všetkým, ktorí finančne prispeli na tieto práce a svojimi príspevkami podporujú farnosť Palárikovo, aby sme náš Boží dom mohli postupne zveľaďovať. Ak má niekto záujem podporiť našu farnosť a pomôcť udržať našu vzácnu kultúrnu pamiatku, na ktorej sa už zreteľne podpisuje zub času, číslo účtu, na ktorý je možné prispieť, nájdete na stránke www.farnostpalarikovo.sk. Tešme sa a buďme vďační za túto veľkú rekonštrukciu. No nezabúdajme, že tým pravým svetlom, ktoré osvecuje každého človeka, je Ježiš Kristus, svetlo, ktoré zažiarilo vo tmách a chce zažiariť aj v našich srdciach, ak mu ich otvoríme.
Jana Kucharová
16. máj – slávnosť Sv. Jána Nepomuckého – patróna nášho kostola a farnosti
Niekde hody, inde zasa odpust. Aj takto sa označuje deň, kedy si každoročne pripomíname výročie posvätenia farského chrámu a osobitne si uctievame patróna kostola a farnosti. U nás v Palárikove je to vždy 16. mája – deň, keď si celá cirkev spomína na svätého Jána Nepomuckého, ktorému je zasvätený náš palárikovský farský kostol.
Sv. Ján Nepomucký sa narodil v Pomuku pri Plzni okolo roku 1345. Jeho otec bol zrejme nemeckého pôvodu. Meno „Nepomucký“ vzniklo nesprávnym čítaním latinskej verzie jeho mena „de Pomuk“. Niekdajšia obec Pomuk sa dnes volá Nepomuk. Ján dostal vzdelanie v kláštore cisterciánov, potom v Žatci v slávnych latinských školách a nakoniec sa dostal aj na univerzitu do Prahy, ktorú práve v tom čase založil cisár Karol IV. V roku 1370 sa Ján stal notárom a pisárom v arcibiskupskej kancelárii. Bol takisto osobným tajomníkom biskupa. V roku 1380 sa stal súčasne aj farárom vo farnosti sv. Havla v Starom meste. V rokoch 1382-1387 študoval kánonické právo v Padove, kde získal doktorát, a potom sa vrátil späť do Prahy. Stal sa kanonikom a generálnym vikárom arcibiskupstva. Mal teda na starosti veľa zodpovedných úloh v Cirkvi. Okrem toho kázaval v chráme sv. Víta a v Týnskom chráme. Bol veľmi zbožný, horlivý a svedomitý.
Pokiaľ bol na tróne cisár Karol IV., boli medzi arcibiskupstvom a cisárskym dvorom veľmi dobré vzťahy. To sa však zmenilo nástupom Karolovho syna Václava IV., ktorý bol korunovaný za českého kráľa už ako dvojročný. Spočiatku sa držal otcovho vzoru, no neskôr sa oddal poľovačkám, zábavám. Okrem toho bol veľmi zlostný a hnevlivý. Robil si zálusk na benediktínske opátstvo v Kladruboch v západných Čechách. Keď ho však nedostal, jeho hnev sa obrátil doslova proti celej Cirkvi v Čechách. Zajal Jána a dvoch ďalších arcibiskupových spolupracovníkov. Arcibiskupa nezajal len kvôli tomu, že ho ochránili jeho zbrojnoši. Ostatných dvoch neskôr prepustil, ale Jána dal natiahnuť na škripec, dal ho páliť a mučiť aj iným spôsobom a nakoniec ho v noci dal odvliecť a zhodiť z pražského mosta do rieky Vltavy. Stalo sa to 20. marca 1393. Po niekoľkých dňoch jeho telo našli a pochovali v kostole sv. Kríža; neskôr ho preniesli do chrámu sv. Víta.
Traduje sa, že sv. Ján je mučeníkom spovedného tajomstva. Údajne sa ho mal kráľ vypytovať na hriechy svojej manželky Žofie, ktorá bola veľmi nábožná. Spovedať sa chodila práve k Jánovi. Kráľ ju podozrieval z nevery, pretože sám sa tejto neresti dopúšťal. Keďže však Ján nič nevyzradil, mučil ho a dal nakoniec zabiť. Túto tradíciu potvrdzuje aj fakt, že jazyk sv. Jána Nepomuckého sa zachoval neporušený. Za svätého bol Ján vyhlásený v roku 1729.
